Vážení čitatelia,
držíte v rukách prvé tohtoročné číslo časopisu Nutrition News pozostávajúce z prehľadového článku a dvoch kazuistík.
Výživa je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej, nielen onkologickej starostlivosti, preto by mali byť nevyhnutnou výbavou lekára minimálne základné pojmy, ktoré s ňou súvisia. Podhodnotenie syndrómu najmä nádorovej kachexie, či už v diagnostike, alebo v liečebných intervenciách, môže mať ďalekosiahle dôsledky v klinickej situácii individuálneho pacienta.
Hovorí o tom aj prvý prehľadový článok, v ktorom sú definované jednotlivé diagnostické kritériá pre poruchy výživy či kritériá na začatie nutričnej intervencie pri týchto poruchách. Súčasťou týchto postupov je multimodálny prístup zahŕňajúci nutričnú podporu, rehabilitáciu, psychosociálnu podporu, ale aj prognostikáciu pacientov v rôznej fáze onkologického ochorenia podstupujúcich rozličnú formu protinádorovej liečby či otvorenú a empatickú komunikáciu so samotným pacientom i s jeho blízkymi. Zapojenie psychológa, nutričného či paliatívneho špecialistu je vždy potrebné zvážiť.
Na počiatku všetkého stojí jednoznačne diagnostika, a keďže stále nie je prijatý konsenzus o jednotnom hodnotiacom systéme, na hodnotenie nutričného rizika je nevyhnutné zavedenie skríningových metód.
Jednou z častých komplikácií pokročilého nádorového ochorenia je zlyhanie tráviaceho traktu. Kolektív lekárov Národného onkologického ústavu prezentuje kazuistiku pacienta ako príklad možnosti využitia parenterálnej výživy a hydratácie aj v domácom prostredí. Do tohto programu je možné zapojiť pacientov s onkologickým ochorením, u ktorých prebieha aktívna protinádorová liečba, ale aj po jej zlyhaní či na krátke perioperačné obdobie. Podmienkou je zachovaný anabolický potenciál, uspokojivý výkonnostný stav pacienta, stanovenie dosiahnuteľného terapeutického cieľa i uvedomenie si limitov tejto liečby.
Už niekoľko mesiacov celý svet čelí veľmi infekčnému vírusu spôsobujúcemu ochorenie COVID-19. V mnohých prípadoch je jeho priebeh závažný a vedie k rozvoju multiorgánovej dysfunkcie až multiorgánovému zlyhaniu a takíto pacienti končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Predpokladá sa, že u väčšiny z nich môžu za to vstupné rizikové faktory, medzi ktoré patrí aj potenciálny nutričný deficit. S plynúcim časom sa stretávame aj s ďalšími postkovidovými komplikáciami, ktoré vyplývajú zrejme aj z nedostatočnej nutričnej podpory pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Posledný článok tak demonštruje aplikáciu súčasne dostupných nutričných odporúčaní pre pacientov s COVID-19.
Prajem vám príjemné čítanie.
